Prečo neštudovať na VŠ

Autor: Igor Chymo | 14.4.2013 o 11:34 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  1490x

Už dlhšie som si nahováral, že školu nepotrebujem, ale predsa len mi jej bolo ľúto nechať a budúcnosť bez zamestnania v obore som si nevedel ani len predstaviť.

 

Bol som večným študentom a nebol som na to moc hrdý. Ale mal som aj svoje pozitívne vlastnosti, ako napríklad to, že každé zadanie a každú skúšku som urobil s čistým štítom. Aspoň môžem vyhlásiť a o tom som smrteľne presvedčený, že značná časť mojich kolegov z prezenčnej listiny ešte dlho po skončení školy bude musieť naháňať vedomosti, aby sa dostali aspoň na úroveň neúspešného študenta, akým som bol ja. Ten, kto toto tvrdenie spochybňuje, tak tomu odporúčam navštíviť ľubovoľné konzultácie na STUčke, aby počul najpoužívanejšiu odpoveď študenta na akúkoľvek otázku ohľadom „svojho neopajcovaného a vlastnými silami vypracovaného zadania".  Znie asi ako „EHMMM". Smutné.

Smutné je aj to, že mi to trvalo roky, kým som prišiel na to, že diplom nepotrebujem. Alebo som len potreboval toľko času, aby som konečne dozrel?

Mladí ľudia a hlavne ich rodičia, čo ich posielajú na školu, si myslia, že budú v živote lepšie platení a je to zároveň také malo-veľké posilnenie ega. Bohužiaľ, len veľmi málo ľudí ide na školu len preto, lebo sa v určitej oblasti chcú fakt venovať a berú to ako poslanie? Ako životnú cestu?  V skutočnosti tá drvivá väčšina tam ide preto, pretože spraviť si školu je pre nich jediná možnosť, ako v živote niečo dosiahnuť. Podľa toho študujú, podľa toho sú z nich aj takí „odborníci". Sú nevzdelaní, egoistickí, nemorálni, neschopní, ale majú titul a skôr či neskôr Vám budú robiť nadriadeného.

Toho som sa totiž bál. Ako som bol zvyknutý z rôznych brigád a zamestnaní, že poniektorí moji nadriadení boli ľudia, ktorých poslúchať mi bolo proti srsti. Toľko krát som si hryzol do jazyka, aby som ich neposlal kade ľahšie, oni svoju pozíciu nezvládali a ja som to videl. Videl som aj priestor na zmenu k lepšiemu, ale nikdy som nemal právomoci ju presadiť. Ten pocit bezmocnosti ma vždy vnútorne zožieral a naivne som si myslel, že s odbornejšou kvalifikáciou sa tomu vyhnem a získam oprávnenie a zodpovednosť na realizáciu správnejších riešení. Ale to, čo by som získal, by bolo úplne niečo iné. Možno prácu, možno väčší plat a istotne viacej zodpovednosti. Stále by som však bol iba kvalifikovanejší zamestnanec. A to je to, čo nechcem. Nechcem byť niekoho dobrým zamestnancom, ja chcem byť niekoho vynikajúci šéf.

Chcel som patriť do tej prvej skupiny poctivcov a ak by som nepoužil svoju predstavivosť (niekto by tu hovoril o kreativite), tak by som v štúdiu pokračoval. Pred polnocou, deň pred mojimi meninami, som dostal znova jeden z mojich šialených nápadov a v hlave som sa s ním začal hrať. Po polhodine som s tým prestal. Došlo mi, že nebudem mať na niečo také čas a to nikdy, pretože mám školu, ktorá mi požiera skoro všetky voľné chvíle, do práce chodiť musím, lebo účty nepočkajú, žiť zo vzduchu sa nedá a spať treba tiež. Tak som ho pomaličky zaradil medzi moju kopu iných šialenstiev, ktoré ma neuveriteľne bavili. Lenže čas..

Napriek tomu, že som sa chcel venovať stavebníctvu, tak som sa chcel venovať aj iným veciam. S titulom by som spľasol a nikdy by som nohu nenamočil niekam inam. A uvedomil som si, že mňa je na tej škole proste škoda, mňa je škoda venovať sa jednému oboru. Aj napriek tomu, že som si to celkom vyžral, len aby som mohol študovať, aj napriek tomu, že som bol v bakalárskom ročníku, nerobilo mi problém sa rozhodnúť behom minúty. Po tomto okamžiku som zažil veľmi zaujímavý príval energie, pekný pocit.

Posledné roky som sa snažil budovať si svoje podkopané sebavedomie, podarilo sa to do takej miery, že môžem urobiť takéto, pre niekoho hlúpe, rozhodnutie. Ja si verím, že bez školy sa dokážem dostať ďalej, verím si, že dokážem byť šťastnejší, ak pôjdem touto cestou, lebo ja už svoju neschopnosť nebudem môcť schovať za tri písmenká pred menom, vybral som si cestu, kde sa budem opierať o moje vlastné kvality.

Škola nie je garanciou inteligencie, morálky a schopností jedinca, tak ani ľudia bez akademického vzdelania nie sú symbolom neúspechu. A ja odmietam byť rukojemníkom mojej zbabelosti. Odteraz začne byť život skutočne zaujímavý. Netvrdím ale, že vzdelávať sa prestanem, to v žiadnom prípade. Informácie a nové vedomosti sa mi zídu, viem ich použiť. Budem sa dokonca venovať štúdiu viacej, ako na škole, len sa budem venovať tomu, čo chcem a nečaká ma diplom. Ale tá odmena bude aj tak sladšia.

Ešte sa sem tam zamyslím, či som sa rozhodol predsa len dobre, ale potom si ten moment odhodlania pripomeniem a pochybnosti sú preč.

Oľutujem to niekedy? To odmietam.

Uspejem? Budem robiť všetko preto, aby áno.

Zlyhám? Je to možnosť, ale stojí mi to za to.

A čo ty, študent? Si šikovný dosť aj na to, aby si uspel svojimi silami? Do toho! A ty, nepoctivec, sa tras chvíle, keď ľuďom ako ty, sa začne profesijne dariť tak, ako si zaslúžia.

GG NO RE

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?