Američania si na nás pochutnali, Slovinci si stihli ešte odkrojiť, Rusi sa natrápili. Česko hralo dobre, ale tu okrem iného pochybili hlavne rozhodcovia, ono to mohlo predsa len vyzerať inak. Čo k tomu dodať? Možno niečo, čo by si naši chalani zaslúžili počuť. Možno niečo, čo by si zaslúžil počuť každý náš športovec.
Nie som jeden z tých, čo by hodnotili podľa skóre na papieri a keďže som zápasy sledoval, ani nemusím. Čo je fakt je to, že sme neuspeli. Ale Slovensko nehralo zlý hokej. Naši si vypracovali množstvo šancí, boli aktívny a dokázali zo seba ukázať obdivuhodný výkon za nepriaznivého stavu s Českom. Skupinu hodnotiť nemá zmysel, nakoľko výsledky v nej nie sú natoľko dôležité. Je pravda, že chalani museli odohrať o zápas viacej, ako ostatné 4 mužstvá, keby sa prebojovali do finále ale skupina skôr mala slúžiť na niečo iné. Vychytanie chýb v hre, stmelenie mužstva a podobne. Preto prehra s USA 1:7 nie je hanba, ani prehra so Slovincami 1:3 nie je hanba. Zdá sa mi, že obyčajný ľudia zabúdajú na pár vecí, ako to, že na OH hrajú top mužstvá, v hre rozhodujú detaily a víťaz turnaja je len jeden. Možno ľudia stále žijú v Gottenborgu a očakávajú medailu v každom šampionáte. Tvrdím, že adeptmi na medailu sme boli aj my, ale tak isto aj Rusi a Česi, ale tí sú už taktiež doma. Teraz v hre ostali štyria, z ktorých každý môže vyhrať a aj tak jeden z nich pôjde domov, sklamaný bez medaily.
Čo ma na tom všetkom ale najviac sklamalo, sú fanúšikovia. Ako keby bolo dôležité, aby naši vyhrali za každú cenu. Vyhrať je fajn, ale keď sa nezdarí, tak si predsa nebudeme púšťať hubu na špacír, hlavne to platí pre tých, ktorý nikdy nič pre slovenský hokej neurobili. Keby som hokejista a mám ísť reprezentovať takýchto ľudí, tak radšej neobujem korčule. Chvála bohu to nie je len o takýchto ľuďoch. Verím, že každý hokejista (nie len oni, ale aj iný športovci) ide do turnaja hlavne preto, lebo chce uspieť hlavne pre seba. A to je podľa mňa úplne v poriadku.
Ak by som sa mal vcítiť do kože športovca, tak by som tvrdil, že neúspech je dostatočný trest. A mne je to ľúto. Nie preto, lebo hokejisti v našich farbách nezískali medailu, ale preto, lebo som tomuto týmu fandil a prial som im úspech a chcel som ich radosť zažiť spolu s nimi. A to je rozdiel.
Chalani, hlavy hore, robili ste čo ste mohli. Ja Vám budem držať palce aj naďalej. Pre mňa nie ste babráci, ale hrdinovia, ktorý si zaslúžia aj po týchto OH uznanie a rešpekt. Nechali ste tam kus seba a to sa počíta. Ďakujem!
